Doobeda som s deckami išla nazbierať bylinky materinejdúšky, poobede do lesa na hríby a maliny. Večer som z toho všetkéhourobila večeru. Do čaju som ešte pridala med od našich včeličiek čo nám bzučiapred domom v úli. V podstate, jediné čo som potrebovala dokúpiť bolchlieb.
Bolo teplo, išli sme sa vykúpať do jazierka za domom, alebopostaviť megahrad z piesku v pieskovcovom lome. Pršalo, zakúrili smev „prádelke“ a chlapci celé hodiny pozorovali ako horí ohník, hádzali sipolienka z povaly a sledovali ako sa zväčšuje mláka pred domom. Večersom „poklábosila“ so susedkou cez plot a pravidelne sledovala západ slnkana konci ovocného sadu. Bol nádherný, niekedy som až zatajila dych.A pritom všetkom som si uvedomovala, aký vie byť život jednoduchokrásny.
Prišiel koniec prázdnin, zbalili sme kufre a vrátili saspäť do reality.
Bola som úplne „zblbnutá“ z vidieka a Moravy.Nejaký čas som zdravilaa odpovedala ľuďom po česky. Stále som chodila v ťapkácha trištvrťákoch. Ako som tak išla po meste zháňajúc synovi školsképotreby, zrazu som mala pocit, že tie ťapky sú nemožné a na gatiach mámmilimetrový fľak. Hrôza! Prečo si odrazupripadám nevkusná? Zo všetkých výkladov na mňa kričí „Toto musíš mať!“ a „Ty zato stojíš!“. OK, urobila som si účes, cop som vymenila za lokničku cez tvár,ktorá ma neustále šteklila a moc som cez ňu nevidela, ale bola som aspoň„cool“. Rifle a tričko samozrejme čo najviac na telo aj keď to znamenáchodiť celý deň so stiahnutým bruchom. Prečo je len vypadnúť z domu odrazutaké zložité? Nechajte ma tak! Nemusím nič mať, hlavne nie toľko zbytočnýcha bezúčelných vecí. Stojím za to aby som si s radosťou vychutnalaživot ktorý Boh pre nás stvoril tak dokonale. Nechajme sa žiť!